Rezanie kyslíkom je najstarší spôsob tepelného delenia kovových materiálov. Autogénne rezanie je vhodné pre delenie nelegovaných a nízkolegovaných uhlíkových ocelí väčších hrúbok od 30 do 300 mm. V procese delenia sa používa čistý rezací kyslík a horľavý plyn, najčastejšie acetylén, je možné použiť aj propán, propán-bután, zemný plyn, vodík atď.
Podľa aplikácie sa rezanie a zváranie plameňom delí na ručné a strojné. Obľúbené sú poloautomatické rezačky.
Zariadenie na kyslíkové rezanie
Zariadenie na delenie kovov kyslíkom sa skladá z častí:
Proces rezania kyslíkom
Rezanie autogénom prebieha v nasledujúcich krokoch:
- ohrev rezaného materiálu na zápalnú teplotu pomocou tepla, ktoré vzniká vďaka reakcii horenia horľavého plynu s kyslíkom. Horľavým plynom býva najčastejšie acetylén. Zápalná teplota je taká, pri ktorej reaguje kov s kyslíkom.
- oxidácia kovu - po zahriati materiálu sa do miesta rezu privádza pod vysokým tlakom čistý rezací kyslík, ktorý spaľuje materiál a vzniká rezná škára. Rezanie prebieha dovtedy, kým je do miesta rezu privádzaný kyslík.
- vyfukovanie roztaveného kovu von z reznej škáry kyslíkom.
Rezanie kyslíkom je najstarší spôsob tepelného delenia kovových materiálov. Autogénne rezanie je vhodné pre delenie nelegovaných a nízkolegovaných uhlíkových ocelí väčších hrúbok od 30 do 300 mm. V procese delenia sa používa čistý rezací kyslík a horľavý plyn, najčastejšie acetylén, je možné použiť aj propán, propán-bután, zemný plyn, vodík atď.