Autogén, plynové rezanie a zváranie

Rezanie kyslíkom je najstarší spôsob tepelného delenia kovových materiálov. Autogénne rezanie je vhodné pre delenie nelegovaných a nízkolegovaných uhlíkových ocelí väčších hrúbok od 30 do 300 mm. V procese delenia sa používa čistý rezací kyslík a horľavý plyn, najčastejšie acetylén, je možné použiť aj propán, propán-bután, zemný plyn, vodík atď.

Podľa aplikácie sa rezanie a zváranie plameňom delí na ručné a strojné. Obľúbené sú poloautomatické rezačky.

Zariadenie na kyslíkové rezanie

Zariadenie na delenie kovov kyslíkom sa skladá z častí:

• rezací horák + hubice: rezacie, nahrievacie, šrotovacie, drážkovacie a zváracie,
• suché predlohy a poistky proti spätnému šľahnutiu,
• fľašové ventily a redukčné ventily (regulátory),
• hadice na prepravu plynu (kyslík, acetylén) od fliaš do horáka,
• tlakové plynové fľaše.

Proces rezania kyslíkom

Rezanie autogénom prebieha v nasledujúcich krokoch:

1. ohrev rezaného materiálu na zápalnú teplotu pomocou tepla, ktoré vzniká vďaka reakcii horenia horľavého plynu s kyslíkom. Horľavým plynom býva najčastejšie acetylén. Zápalná teplota je taká, pri ktorej reaguje kov s kyslíkom.
2. oxidácia kovu - po zahriati materiálu sa do miesta rezu privádza pod vysokým tlakom čistý rezací kyslík, ktorý spaľuje materiál a vzniká rezná škára. Rezanie prebieha dovtedy, kým je do miesta rezu privádzaný kyslík.
3. vyfukovanie roztaveného kovu von z reznej škáry kyslíkom.